( Opätovná návšteva renesancie je dvojtýždenník, v ktorom sa Josh Spiegel obzerá za históriou a tvorbou 13 filmov disneyovskej renesancie, ktoré vyšli v rokoch 1986 až 1999. V dnešnej rubrike pojednáva o filme z roku 1996. Hrbáč Notre Dame .)
V polovici 80. rokov, keď sa Jeffrey Katzenberg posadil, aby sledoval skorý výrez filmu Čierny kotol , obával sa, že film je príliš tmavý. Dokonca aj v 80. rokoch minulého storočia existovala kultúrna predstava o tom, čo bolo a nebolo prijateľné a čo sa očakávalo od „filmu Disney“. Film, v ktorom sa postava zvaná Horned King snaží získať armádu mŕtvych, bol pre štúdio jednoducho príliš pochmúrny.
ale Čierny kotol tiež dospeli k nízkemu bodu pre Disney animácie. Štúdio nemohlo zatlačiť na obálku, pretože sa s námahou zaobišlo. Byť odvážny je dosť riskantné, keď ste obľúbení, nehovoriac o dverách smrti. Keď sa však stanete divoko úspešnými u kritikov aj u publika z celého sveta, môžete presadiť seba a svoje cieľové demografické údaje.
Vezmime si napríklad film z toho istého štúdia, ktorý vyšiel v lete 1996. Tento film sa otvára šesťminútovým hudobným číslom, v ktorom svojprávny a krutý darebák zavraždí nevinnú bezbrannú ženu a len ťažko ho zastaví topenie. zdeformované dieťa zdeseným kňazom.
Disney’s skrátka trvá veľmi málo času Hrbáč Notre Dame aby sme zistili, že to nie je kurva.
film, kde sa úrad mal navzájom zabíjať
Tam vonku
Očakávania týkajúce sa hranej animácie Walta Disneyho boli po úspechu v roku 2011 vysoké Kráska a zviera . Režiséri filmu, Gary Trousdale a Kirk Wise, dosiahli nepravdepodobné výstupy na vrchol - klasika z roku 1991 bola ich prvým celovečerným filmom a dosiahli nemožné vďaka tomu, že si do debutu zapísali nomináciu na Oscara za najlepší film. Ďalšie časté režisérske duo v období renesancie, John Musker a Ron Clements, by dosiahlo finančnú výšku nasledujúcim rokom Aladin , ich tretí zo štyroch filmov natočených počas 13-ročného obdobia, zahrnutých v tejto sérii. Aladin dokázal, že Musker a Clements neboli nejakým chrumkavým párom. Boli skutočnou záležitosťou, pretože vytvorili tri priame filmy, ktoré nielen vylepšili svojich predchodcov v pokladni, ale jednoznačne znamenali veľkolepejší a širší rozsah rozprávania.
Naopak, Trousdale a Wise, po úspechu v Kráska a zviera , neponorili sa priamo do réžie. (Musker a Clements režírovali tri funkcie v rozpätí iba šesť a pol roka.) Najprv pracovali na prvých storyboardoch pre Leví kráľ predtým, v roku 1993, keď informovaný Jeffrey Katzenberg, že mali nový projekt: Hrbáč Notre Dame . Aj keď Katzenberg opustil Disney na jeseň 1994, potom, čo sa pokúsil a nedokázal zaujať vodcovskú pozíciu, ktorá zostala prázdna po tragickom úmrtí Franka Wellsa, jeho prítomnosť bola zreteľne cítiť vo väčšine renesančných filmov, ktoré vyšli po vytvorení konkurenčného štúdia DreamWorks SKG.
Adaptácia románu Victora Huga Hrbáč Notre Dame bol pre Disney a ich animátorov odvážnym krokom vpred. Štúdio nebolo nijako cudzie ani literárnym úpravám - je pozoruhodnejšie, ako zriedka Disneyho animované cestovné nie je na základe niečoho iného. Rovnomerné Leví kráľ , ktorý Disney považuje za vzácny prípad originálneho rozprávania príbehov, je výrazne inšpirovaný filmom Williama Shakespeara Hamlet . Existuje však veľký rozdiel medzi adaptáciou rozprávok, inšpiráciou v shakespearovskej tragédii a priamou adaptáciou tragického románu zakoreneného v spoločenskom komentári okolo Francúzska z 15. storočia.
Rovnako ako množstvo ďalších Disneyho adaptácií, Hrbáč Notre Dame je založený na zdrojovom materiáli ponorenom do hrôzy a smútku. Na rozdiel od väčšiny týchto úprav Hrbáč sa mohol odchyľovať len toľko od jeho východiskového materiálu. Rovnomenná malá morská víla sa pre jedného zmenila na morskú penu na konci príbehu Hansa Christiana Andersena, ktorý inšpiroval animovanú klasiku z roku 1989, ktorá sa končí rozhodne šťastnejším spôsobom. Ale diela Victora Huga nie sú len tragické, sú aj srdcervúce - román, na ktorom je založený animovaný film, sa končí tým, že na námestí visí príťažlivá cikánka Esmeralda a Quasimodo, ktorý je v pohodlí, umiera od hladu, keď sa utešuje. mŕtve telo ženy.
Hugova práca je, mierne povedané, nevhodná pre rodinu. (Pamätajte: toto je autor, ktorého najznámejšia a najobľúbenejšia kniha má názov, ktorý sa v angličtine prekladá do doslova „Mizerables“.) Priestory rozprávok, ktoré viedli k Disneyho filmom minulosti, boli dostatočne fantastické že ich temné finále sa dali bez väčších obáv prepísať. Hrbáč Notre Dame je príbehom krutosti, žiadostivosti, chamtivosti a pokrytectva, v ktorom sú neustále napádaní nevinní muži, ženy a deti. Je to príbeh, kde sa protivný protivník snaží podpáliť dom s rodinou vo vnútri. Je to príbeh, v ktorom sú hrdinovia aj záporáci priťahovaní do extrémov kvôli túžbe, ktorú cítia pre mladú ženu, ktorá v jej úvode tancuje lascívne.
A to je jasné, čo sa stane vo verzii Disney .
Boh pomáha vyvrheľom
Výzvy spojené s prispôsobením takéhoto zdrojového materiálu pre dospelých boli prítomné od samého začiatku. Podľa k legendárnemu animátorovi Disney Floydovi Normanovi, ktorý pracoval na projekte od jeho začiatku, začali byť niektorí riadiaci pracovníci skeptickí hneď, ako začuli piesne z filmu, ktoré napísali skladateľ Alan Menken a textár Stephen Schwartz, napríklad „Hellfire“. 'Samotná povaha výberu tohto románu na natáčanie znamená určitú sofistikovanosť,' povedal producent Don Hahn, čerstvý úspech oboch Kráska a zviera a Leví kráľ . V tom istom článku Peter Schneider, vtedajší prezident spoločnosti Walt Disney Feature Animation, uviedol: „Jediný spor, ktorý som o filme počul, je názor niektorých ľudí, ktorý mi hovorí:„ Je to pre mňa v poriadku, ale mohlo by to znepokojiť niekoho iného. . '“
kapitán amerika nie ďalší film pre tínedžerov
Teraz je pozoruhodné vidieť Hrbáč Notre Dame za to, čo robí, aj za to, čo nemôže úplne. Základná premisa príbehu je stále v platnosti vo verzii Disney. Hrbáč Quasimodo (vyjadril Tom Hulce, hoci pôvodnou voľbou obsadenia bola Mandy Patinkin, ktorá zamietnutý úloha po úvodnom nahraní) bolestivo osamelý život zvonára katedrály Notre Dame v Paríži, okolo roku 1482. Quasi, ako ho prezývajú, je láskavou osobnosťou, ktorej dominuje hanebný sudca Claude Frollo. (Frollov názov bol v románe zmenený na arcidiakona. Táto aktualizácia bola pokusom vyhnúť sa akejkoľvek potenciálnej kontroverzii s katolíckou cirkvou v 90. rokoch). Všetko, čo Quasi chce, je vidieť mesto zblízka a byť akceptované Parížanmi, aj keď jeho pán Frollo (Tony Jay) odmieta nechať ho odísť z kostola. Čoskoro prichádza do kontaktu s Esmeraldou (Demi Moore), ako aj s tradične pekným kapitánom Phoebusom (Kevin Kline), ktorý sa vracia z vojen na príkaz Frolla, aby mu pomohol vybičovať Paríž do formy.
Prítomnosť Esmeraldy vo filme sa javí ako okamih, v ktorom sa tlačí hranice, prinajmenšom z jedného nevyhnutného dôvodu. Film priamo priznáva, že títo traja hlavní hrdinovia prechovávajú k nej intenzívnu sexuálnu príťažlivosť. Kváziho príťažlivosť pre Esmeraldu je neopätovaná - rovnako ako v knihe sa do nej čiastočne zamiluje, pretože je jedinou osobou, ktorá sa k nemu správa slušne, keď unikne z katedrály. Vo filme Disney bol nechtiac korunovaný za kráľa bláznov na festivale bláznov počas maniakálneho a farebného hudobného čísla „Topsy Turvy“. K Phoebusovej príťažlivosti sa vyrovná aj Esmeralda, čiastočne preto, že obe postavy sú vo filme konvenčne najpríťažlivejšie.
Pokračujte v čítaní Hrbáč Notre Dame >>
